Eclipse de Luna - 18. Narodeniny

20. prosince 2014 v 23:54 | Sally |  Eclipse de luna
Title: Eclips de Luna
Part: 18. Narodeniny
By: Oriana

Jarný apríl so sebou priniesol teplejšie, hoci upršané počasie. Isobel a ani Severusovi zatiaľ neprišlo nijaké predvolanie od Wizengamotu, ale aj tak mala ona strach vždy, keď otvárala poštu. Nechcela, aby to dopadlo zle.
Teraz ju však naplno zamestnávalo niečo iné. Blížili sa Teddyho prvé narodeniny a ona už plánovala ako urobí oslavu s blízkymi, ktorých zahŕňal Severus, Harry s priateľmi, Weasleyovci, Rúth s Lucille a učiteľský zbor.
Písala si na kúsok pergamenu, čo musí cez víkend kúpiť v Rokville, keď do jej komnát dobehla malá Lucille. "Pani profesorka, stretla som pána profesora Snapa a chce, aby ste za ním prišli do jeho kabinetu," rýchlo jej povedala. "Ja postrážim Teddyho. S Winky. A mama sa už isto o chvíľku vráti."
Rúth mala dnes pojednávanie na súde ohľadom rozvodu so svojím manželom. Isobel ju tam chcela ochotne sprevádzať, ale Rúth radšej chcela ísť sama. A Isobel jej rozhodnutie rešpektovala. Pozrela sa na hodinky a dúfala, že Rúth sa objaví už každú chvíľku.
"Winky," zvolala na škriatku, ktorá okamžite pribehla, "musím ísť na chvíľku za profesorom Snapom. Pomôžeš postrážiť Lucille Teddyho?"
"Áno, madam," prikývla škriatka.
"Keby niečo, ihneď mi daj vedieť," žiadala ju.
"Nebojte sa, pani profesorka. My to zvládneme. Teddy a ja sa budeme hrať," vravela jej Lucille.
Isobel napokon prikývla a potom sa vybrala do Severusového kabinetu. Zaklopala na dvere a vošla dnu. Prekvapilo ju, že tam nebol sám. Oproti nemu sedel Bill Weasley a tiež aj Lavender Brownová.
"Trvalo ti to," poznamenal Severus, keď vošla dnu a pozdravila sa s Billom a Lavender.
"Rúth sa ešte nevrátila. Nechala som Teddyho iba s Lucille a Winky, tak keby sme to mohli nejako skrátiť," žiadala Severusa.
Prikývol a povedal jej: "Zavolal som pána Weasleyho a slečnu Brownovú, keďže od oboch som dostal vďaka tebe správu, že sú ochotní podstúpiť náš experiment na zmiernenie jaziev. Vyvíjal som tento elixír niekoho mesiacov vďaka tvojim výskumom a vďaka aj svojim, pretože by mali zmiznúť aj jazvy iného druhu, napríklad tie moje."
"Aha," prikývla Isobel.
"Dnes aplikujeme prvú dávku," vravel Severus a tentokrát hovoril k Billovi a Lavender. "Upozorňujem vás, ale to som vám už obom spomínal a Isobel tiež, že to nebude fungovať automaticky. Určite neuvidíte zlepšenie na prvýkrát, musíme ísť pekne pomaly."
"Chápeme, pane," prikývol Bill.
"Ak to bude fungovať, je možné, že niektoré vaše jazvy zmiznú úplne a ostatné by sa mali aspoň zmierniť. Avšak budeme dúfať, že zmiznú úplne," pokračoval Severus a zahľadel sa na znetvorenú tvár Lavender, ktorá sa mierne odvrátila.
"Určite áno," snažila sa všetkých povzbudiť Isobel.
"Dobre, iba som vás chcel oboznámiť s plánom. Isobel, môžeš sa už vrátiť k Teddymu. Zvládnem to už sám," povedal jej Severus.
"V poriadku," prikývla a rozlúčila sa s Billom, "nezabudni na oslavu. Pozvánky by ste už mali mať."
"Áno, ráno nám došla. Ďakujeme s Fleur za pozvanie. Určite prídeme," usmial sa na ňu Bill.
"Uvidíme sa," opätovala mu úsmev. "Lavender, držím palce."
"Ďakujem, pani profesorka."
***
V deň Teddyho narodenín sa Isobel prebudila zavčasu. Vonku svietilo slnko, čo ju potešilo, lebo to vyzeralo na krásny deň. Oslava bola naplánovaná na popoludnie, preto premýšľala, že by chlapčeka vzala na prechádzku do Rokvillu.
Vošla do obývačky a prekvapilo ju, že Severus sedel na sedačke a čítal Teddymu rozprávku.
"Dobré ráno."
"Dobré," odvetil jej.
"Čo tu robíš?"
"Prišiel som zagratulovať malému," povedal jej Severus a ukázal na smerom k stolu, kde bolo niekoľko balíčkov zabalených v baliacom papieri. "A bol už hore, tak som ho chcel zabaviť, kým vstaneš."
"Aké milé od teba," usmiala sa na neho, keď si vzala Teddyho (dnes s čiernymi vlasmi) do náručia. "Ale nemusel si si robiť starosti, čo sa darčekov týka."
"Iba typické veci, čo by si ročný chalan želal. Vlastná detská metla, jeho prvá sada pľuvadlíkov a šachu. Naučím ho to hrať," vravel jej Severus a ona mu znova venovala iba úsmev, lebo jej opäť došli slová. "Na šach je síce ešte moc malý."
"Budeš musieť ešte chvíľku počkať, kým vyrastie," vravela mu. "Nechcel by si ísť s nami na prechádzku?"
"Teraz?"
"Za chvíľku. Urobím raňajky a potom sa môžeme prejsť do Rokvillu," vravela mu o svojich plánoch, "bola by som rada a aj Teddy, keby si nás sprevádzal, však zlatko?" pobozkala chlapčeka do vláskov. A položila ho na deku k jeho hračkám.
Teddy sa na ňu zadíval a usmial a potom sa z ničoho nič postavil a urobil pár krokov k Severusovi a ten ho chytil.
"On chodí!" nemohla tomu uveriť Isobel. "Videl si to? On začal chodiť!"
"Veď má už rok, Isobel, je na čase, aby začal chodiť a hovoriť," vravel jej Severus.
"Ja viem, viem, ale nečakala som to teraz. Je to taký milý pohľad. Postráž ho kým urobím raňajky," usmiala sa na neho.
***
Po raňajkách sa vybrali spoločne na prechádzku do Rokvillu. Teddyho viezla Isobel v kočiariku, hoci na chvíľku po ceste aj vybrala a držala za ruku, aby mohol sám chodiť. Severusovi neostalo nič iné, ako tlačiť prázdny kočiar.
Vonku bolo naozaj nádherne. Stromy začínali kvitnúť a tiež sa prebúdzal aj hmyz a Teddy bol očarený motýľmi. Isobel bola veľmi spokojná a šťastná. Severus zo seba nevydával takmer žiadne emócie, ale aj tak si veľmi vážila, že ich sprevádza.
V sobotu bolo v dedine veľa ľudí a viacerí návštevníci obchodov na nich prekvapene hľadeli.
"Vidíš, toto je dobrý reklamný ťah na náš vzťah," pošepkala Isobel Severusovi, keď vyšli z Medových labiek, kde Teddymu kúpili niekoľko sladkostí a tiež ešte nejaké sladkosti na oslavu.
"Pokiaľ nenarazíme na nikoho z Wizengamotu, neviem, či to má zmysel," odvetil jej Severus. "A okrem toho toto nebol úplný zámer tejto prechádzky, no nie?"
"Nie," prikývla. "Ale je to ako dva v jednom, vieš. Keby to mohlo pomôcť, budem len rada."
"Uvidíme, Isobel, predpokladám, že veľmi usilovne pracujú na niečom, čím by preverili našu lásku," vravel jej Severus a pridržal Teddyho, ktorý sa márne pokúšal dostať z kočíka. "Teddy, musíš tam teraz ostať. Je tu veľa ľudí!"
"Áno, zlatíčko," Isobel si kľakla ku kočiariku, "na ceste späť môžeš zase bežkať, áno?"
"Isobel, iba ti to hovorím, aby si vedela, že sa pokúsia na nás na niečom nachytať," pokračoval Severus. "Možno to bude aj bolestivé."
"Haha," zasmiala sa. "Severus, prosím ťa, ver mi, že to zvládneme. Nedostanú nás. Je to Ministerstvo. Až na pár jedincov, tam robia vygumované mozgy a Diggory patrí medzi top idiotov, ktorých poznám!"
"Som rád, že s tebou môžem zdieľať podobný názor," uškrnul sa Severus.
"Vidíš, ja som ti to hovorila! Máme toho viac spoločného, ako si možno myslíš. Naše manželstvo bude super," zasmiala sa ako pubertiačka a tlačila kočík smerom k Trom metlám. "Pozývam ťa na ďatelinové pivo."
"Som za," prikývol a vybral sa podržať jej dvere, aby mohla s kočiarikom vojsť dnu.
***
Oslava Teddyho prvých narodenín bola v plnom prúde. Dostal veľa krásnych darčekov a prišli všetci pozvaní. Harry a Ron ukazovali Teddymu a Lucille ako sa hrajú pľuvadlíci a zároveň tým testovali novú sadu, ktorú dostal Teddy od Severusa. Hermiona, Ginny a Isobel ich sledovali a smiali sa.
Severus sa rozhodol otestovať nový šach. Jediný, kto sa rozhodol hrať proti Majstrovi elixírov bol Bill. Artur, Rúth, profesor Flitwick a Fleur ich napäto sledovali. Molly sa zhovárala s Minervou a profesorkou Sproutovou. George pre povinnosti v obchode neprišiel, ale poslal Teddymu veľa darčekov.
"Isobel," Harry nechal Lucille nech sa hrá s Teddym a podišiel k nej aj s Ronom a Hermionou. Ginny sa na niečom práve zhovárala so svojou mamou a potom sa pridala k sledovaniu šachovej partie medzi Severusom a Billom. "Už dlhšie som sa ťa chcel na niečo spýtať."
"O čo ide?"
"O mojich rodičov," vravel jej Harry. "Viem o nich veľmi málo. Nikdy som sa Remusa a Siriusa nepýtal na veľa vecí a keď som chcel, už som sa pýtať nemohol. A neostal nikto iný kto by ich poznal. Teda teraz okrem teba a profesora Snapa, ale ten nemá moc vysokú mienku o mojom otcovi."
"Nuž áno, Harry, bolo to zložité. Severus a James si výrazne nesadli. Najprv to bola taká detská rivalita a potom to začala byť rivalita o Lily," vysvetľovala mu Isobel, "asi v piatom ročníku James pochopil, že k Lily niečo cíti a Lily sa stále priatelila so Severusom. A Severus k nej prechovával isté city, hoci Lily mu ich nikdy nemohla opätovať. Ale aj tak to Jamesa trápilo a preto ubližoval Severusovi, kde sa len dalo. Obaja boli mladí a pochabí a som si istá, že keby tu teraz tvoj otec bol, určite by Severusovi venoval ospravedlnenie a naopak."
"Myslíš?"
"Áno," prikývla rozhodne, "a Lily bola veľmi dobrá osoba. Bola moja najlepšia priateľka. Trápil ju Severusov osud, lebo vedela, že to nemal v detstve a doma ľahké. Príchodom na Rokfort chcel zmenu, ale tá sa nedostavila. Trápili ho aj tu a nielen partia tvojho otca, ale aj niektorí Slizolinčania. Boli to pre Severusa znova ťažké časy. Mal iba Lily. A tá sa mu neskôr tiež otočila chrbtom."
"Lebo ju nazval humusáčkou," povedal Harry.
"Viem," znova prikývla Isobel, "ale som si istá, že iba vybuchol a nemyslel to naozaj. Severus mal Lily veľmi rád a stále ju má veľmi rád. Myslím, že ju už neľúbi, ale spomína si na ňu. A je spokojný, lebo jej splatil svoj dlh tým, že ti vo vojne pomohol."
"Rozumiem," prikývol Harry. "Moji rodičia boli dobrí ľudia, to vždy hovoril Remus aj Sirius."
"Ó, áno, Harry, boli to veľmi dobrí a slušní ľudia. Lily nikdy neurobila nič zlé, aj keď bola občas trocha sebecká. Nie, neber to v zlom," vravela a Harry sa na ňu mierne zamračil, "každý máme aj zlé vlastnosti a Lily bola trocha sebecká. Na niektorých hodinách pracovala na projektoch so Severusom, lebo vedela, že bude mať potom lepšiu známku. Nehovorím, že ho využívala, iba niekedy využila to, že ju mal tak rád."
"Chápem," prikývol Harry.
"Ale bola to veľmi dobrá žena, naozaj, Harry, ver mi. A James bol mladý a pochabý, ale vyrástol z toho. Ani neviem ako sa z neho zrazu stal taký zodpovedný chlap. Ale bolo to tak. Bol to veľmi dobrý človek, Harry. Mám pocit, že si zdedil po nich všetky tie dobré vlastnosti," usmiala sa na neho Isobel, "uvedomuješ si, aký veľký človek si? Zachránil si svet, áno bolo veľa ľudí, ktorí stáli na tvojej strane a pomohli ti, ale ty si nikdy nikoho nesúdil. Zachránil si dokonca život aj takej kryse, akou bol Pettigrew a odpustil si Dumbledorovi, že ti roky nepovedal o čo naozaj ide. A tiež si pomohol Severusovi a nikdy si nič nežiadal, Harry. Máš zo svojich rodičov len to dobré."
"Ale všetci máme zlé vlastnosti. Som príliš výbušný a príliš si všetko beriem k srdcu. A hrám sa na hrdinu, aj keď to nie je potrebné. Mojou vinou zomrel Sirius," vravel jej Harry smutne.
"Nie," pokrútila hlavou Isobel, "Sirius by sa obetoval za hociktorého svojho priateľa. Ty si bol jeho jediná rodina, Harry. Pripomínal si mu tak veľmi Jamesa, že mal pocit, že jeho najlepší priateľ nie je mŕtvy. Sirius sa ťa pokúsil zachrániť. Vždy by to urobil. A za jeho smrť môže iba tá hnusná štetka Bellatrix Lestrangeová."
"Remus by bol veľmi rád, keby videl, ako veľmi sa staráš o Teddyho, ako veľmi ho ľúbiš. Vlastne som si istý, že to vidí z neba a usmieva sa. A Tonksová tiež," vravel jej Harry a Isobel po tvári tiekli slzy.
"Aká bola Tonsková?" spýtala sa Isobel svojich mladých priateľov.
"Bola skvelá," chopil sa rozhovoru Ron, "mali sme ju veľmi radi. Bola o niečo staršia od nás, možno preto sme si s ňou tak rozumeli. Bola vtipná, vždy nás vedela pobaviť."
"Mala srdce na správnom mieste," doplnila Hermiona.
"A pre Remusa bola ideálnou ženou. Aj keď on ju najprv nechcel a bránil sa tomu. Ale nakoniec pochopil, že láska zrazu vstúpila do jeho života a že tomu má dať šancu. A vzali sa a potom čakali Teddyho," rozprával Harry, "boli šťastní, pamätám si to. Vždy spolu. Aj v ten osudný deň."
Isobel si vyčarovala vreckovku a utrela si slzy. "Škoda, že ju nikdy nespoznám," vravela smutne. "Určite by sme boli priateľky."
"To, áno," usmial sa na ňu Harry, "Tonsková bola vážne skvelá a ty si tiež skvelá, Isobel. Veľmi pekne ti ďakujem, že si mi povedala toto všetko o mojich rodičoch."
"Poviem ti o nich aj viac. Hocičo a hocikedy, Harry. Tvojich rodičov si budem vždy vážiť a neprešiel deň, kedy by som si na nich nespomenula. Na nich, na svojho brata a na Siriusa. Vždy budú veľkou súčasťou môjho života a rovnako, ako ty, ich nosím hlboko v mojom srdci," vravela mu a potom si znova utrela slzy stekajúce po jej lícach. "Pretože tí, ktorých milujeme, nás nikdy neopustia."
"To mi raz povedal, Sirius," usmial sa na ňu Harry. "Ale asi by sme o ňom nemali hovoriť, lebo profesor Snape by mohol žiarliť."
Hermiona sa zasmiala. Isobel sa pozrela smerom k Severusovi. Stále hral šach s Billom, ale na hracom poli bolo už iba zopár figúrok. Bill sa držal celkom statočne. Ale po pár minútach mu Majster elixírov dal šach mat.
"Niekto ďalší?" spýtal sa Severus.
"Ja!" postavila sa Isobel zo sedačky a podišla k stolu a sadla si oproti nemu.
"Nechám ti biele, prvý ťah je tvoj," oznámil jej Severus a figúrky sa vrátili na svoje miesta.
Isobel sa zamyslela a potiahla prvým pešiakom. Severus urobil podobný krok. O pár minút mu vyhodila tri figúrky a on jej zatiaľ jednu. Všetci sledovali ich hru. Severus znova nedal najavo žiadnu emóciu, aby jej náhodou neprezradil svoje myšlienky. Isobel sa po každej jeho vyhodenej figúrke na neho uškrnula a bolo jej jasné, že Severus sa nepokúša na ňu uvaliť legilimenciu, aby vedel, čo sa odohráva v jej hlave. Keď prišla o obe veže, ostala mierne sklamaná, ale kráľovnou ho pripravila o oboch strelcov.
"Šach," žmurkla na neho. Severus potiahol kráľom mimo územia šachu a o malú chvíľku jej oplatil ťach. Isobel pohla svojim kráľom do bezpečia.
Mala pocit, že Severus ani nedýchla a kútiky úst sa mu mierne triasli, akoby bol nervózny, že by ho predsa len mohla poraziť. Jeho kamenná tvár bola bledá a ona sa stále spokojne usmievala a žmurkala na neho. A veľmi ju to bavilo.
"Šach mat, zlatko!" uškrnula sa, keď potiahla svojou kráľovnou priamo k jeho kráľovi. Už nemal kam ujsť. Vedela to dobre a on tiež.
Založil si ruky, natiahol svoje prsty a pozrel sa na ňu: "Šťastie začiatočníka?"
"Nie, šach hrávam odmalička a vždy som vyhrávala. Jednoducho si si len našiel silného súpera. Ale hocikedy si môžeme dať odvetu," žmurkla na neho a zasmiala sa.
"Netušil som, že hrávaš šach," Severus ostal prekvapený.
"Vidíš, aspoň vieš, čo budeme po večeroch robiť. Budeš sa snažiť vyhrať nado mnou," spokojne sa usmiala.
"Pripúšťam, dostala si ma," odvetil jej, "a odvetu si určite dáme."
"Hocikedy," zopakovala a potom odišla skontrolovať Teddyho s Lucille, ktorí stále hrali pľuvadlíky.
"To je ale super hra," oznámila jej Lucille. "Už tomu aj rozumieme," dodala. Ron a Harry opäť prišli k ním a zahrali si s nimi ďalšie hry.
Isobel sledovala Severusa, ktorý sa teraz rozprával s Arturom a Billom. Z toho čo vyčítala z ich tvári jej bolo jasné, že sa zhovárajú o elixíre, ktorý Severus vyvíjal na pomoc ľuďom, ktorí majú výrazne jazvy. Artur sa na neho usmial a podal mu ruku. Severus mu ňom krátkou potriasol a potom si šiel zobrať niečo na pitie.
Podišla k nemu. "Hneváš sa, že som ťa rozbila v šachu?"
"Ako vieš, že som ťa nenechal vyhrať?" spýtal sa jej on.
"Viem," uškrnula sa na neho, "videla som to v tvojej tvári, hoci si sa to snažil skrývať. Ale akosi som sa v nej už naučila čítať. Artur ti ďakoval za ten elixír?"
"Ešte je skoro za niečo ďakovať," opravil ju Severus, "ale každopadne sa mi poďakoval, že som sa rozhodol pomôcť aj jeho synovi."
"Weasleyovci sú dobrí ľudia," usmiala sa Isobel.
"Áno," pripustil Severus.
"Je to pekná oslava, však?"
"Mám pocit, že Potterovi a Weasleymu by sme na Vianoce mali kúpiť tiež sadu pľuvadlíkov, lebo sa s tým hrajú ako malé decká," utrúsil Severus.
"Niekedy sa ľudia potrebujú hrať," zasmiala sa Isobel. "Kedy chceš tú odvetu?"
"Ty neprestaneš provokovať?" spýtal sa jej Severus.
"Nie, samozrejme, že nie a budem si ťa ešte doberať za to, že si prehral. Ver mi," zasmiala sa Isobel. "Ešte si na tebe zgustnem!"
"Si zlá!"
"Iba sa vždy priveľmi teším z výhry. Hlavne, keď porazím absolútneho favorita a stanem sa tým favoritom potom ja," opisovala mu Isobel plná nadšenia a potom na neho znova provokačne žmurkla.
"Zavri si už ústa, Isobel, lebo ma nahneváš!"
"Nehovor," zasmiala sa. "Viem, že prehra bolí, ale tak čo narobíš, som proste lepšia!"
"Varujem ťa!"
"Čo urobíš? Začaruješ ma?"
"Určite by som našiel zaklínadlo, ktoré by ti zalepilo ústa raz dva," povedal jej Severus, "preto ti hovorím a varujem ťa, aby si ma neprovokovala, lebo potom ho raz na teba uvrhnem a zvyknem si na to a budem ho používať príliš často, lebo ty príliš často melieš!"
"To by bolo obmedzovanie mojej osobnej slobody," pripomenula mu Isobel, "a Ministerstvu by sa rozhodne nepáčilo, keby si svoju manželku začarovával."
"Skorej by sa to nepáčilo tebe, keby si nemohla v jednom kuse niečo hovoriť," usúdil Severus. "Naozaj sa ti skoro nikdy nezatvoria ústa."
"Ale zatvoria, napríklad, keď spím."
"Dnes nadránom si hovorila zo sna," povedal jej Severus.
"Čože?" prekvapene sa na neho pozrela.
"Nemohol som spať," riekol jej, "tak som došiel sem a ty si ešte spala, chvíľku som ťa pozoroval len tak a ty si niečo hovorila zo sna, ale nerozumel som ti. A potom som bol pozrieť Teddyho a ten už bol hore, tak som ho vzal do obývačky."
"Fajn, tak aj zo spánku hovorím," prikývla Isobel, "ale nehovorím, keď jem."
"Aj vtedy hovoríš," pokrútil hlavou Severus. "Málokedy ostaneš bez slov."
"Čo už so mnou," mykla plecami. "som už raz taká, ukecaná."
"Až príliš ukecaná," zhodnotil Severus a naložil si na tanierik zákusok.
"Nehovoril si, že neješ sladké?"
"Jem sladké veľmi občas a teraz som dostal chuť," odvetil jej.
"Severus, ty sa mi nejako meníš pred očami, ozaj," zachichotala sa, "zrazu ješ sladké, si pomerne milý, pomáhaš ľuďom, ktorí si to zaslúžia a x ďalších vecí. Naozaj máš môj obdiv. Stále mi dokazuješ, že som si vybrala dobre. Že zachrániť ťa pred Azkabanom má hlbší zmysel a že som sa zaľúbila do toho správneho chlapa!"
"Isobel, ak sa ma snažíš dojať, tak to sa nestane," odvetil jej Severus, "ale ďakujem ti. Myslím, že ti budem vďačný po zvyšok života, aj keby to nevyšlo."
"Ale ja hovorím, že to vyjde, Severus. Ver mi!"
"Si jediná osoba na tomto svete, ktorej verím, Isobel!"

 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Ali Ali | 21. prosince 2014 v 22:17 | Reagovat

Ten záver <33333 to bolo úžasné ako jej povedal, že je jediná, ktorej verí <3333 aj tá prechádzka bola krásna. Krásna kapitolka <3333

2 Oriana Oriana | 22. prosince 2014 v 19:31 | Reagovat

[1]:

Vďaka, Ali za komentár :) som rada, že sa ti páčil ten záver, aj mňa chytil kúsok za srdiečko, myslím, že to Severus vychytal a možno to pre Isobel znamenalo aj viac ako "milujem ťa" :)

3 Lillnie-Daenerys Lillnie-Daenerys | Web | 22. prosince 2014 v 20:09 | Reagovat

Ten čas tam tak letí, že Teddy má už narodeniny. Páčilo sa mi ako Snape stará-nestará, že sa stará a tvári sa, že nie. Tá prechádzka bola milá a naozaj mala Isobel pravdu, že to iba prospeje rečiam okolo ich vzťahu. Oslava bola milá, pobavila som sa na Snapovi ako vravel, že vie, čo kúpi Potterovi a Weasleymu na Vianoce. Neviem či si to on uvedomuje, ale akosi ich všetkých už berie ako súčasť svojej dajme tomu, že rodiny. Čo je naozaj milé, je vidieť tu jeho zmenu vďaka nej. Isobel pobavila ako nad ním vyhrala šach a Snapa si viem živo predstaviť. Záver bol špičkový, som zvedavá čo ďalej a teším sa aj na ten vianočný diel Frozen Moments.

4 Oriana Oriana | 22. prosince 2014 v 20:53 | Reagovat

[3]:

Ďakujem Lillnie za krásny komentár :)

Čas ubieha naozaj rýchlo a Teddy je už ročný chlapček a Severus na neho vážne nedá dopustiť a máš pravdu, že on si to síce moc ešte neuvedomuje, alebo si minimálne nechce priznať, ale Teddy mu prirástol k srdcu a na ostatných priateľov Isobel si postupne zvyká. Zrejme aj na Pottera :D

Šachová partička bola zábavná, nuž Severus narazil na ťažkého súpera.

Záver mám naozaj rada :) je to jedna z najkrajších viet, čo jej za celú poviedku povedať (zatiaľ).

FM určite bude a vianočný diel je jeden z mojich najobľúbenejších a som rada, že to vyšiel takto pekne na Vianoce.

5 Sonka Sonka | Web | 3. ledna 2015 v 14:33 | Reagovat

No úplne som sa rozplývala ♥ Keď Teddy urobil prvé krôčky a Severus ho chytil, krásna predstava. Veľmi im to sekne všetkým spolu. Veľmi sa mi páčil aj rozhovor medzi Harrym a Isobel bolo to milé, ale aj smutné :/ A ten záver na nezaplatenie: "Si jediná osoba na tomto svete, ktorej verím, Isobel!"

Proste opäť raz úžasná časť. Ďakujem ti za ňu :)

6 Oriana Oriana | Web | 3. ledna 2015 v 15:15 | Reagovat

[5]:

Sonka, ďakujem ti moc za skvelý komentár a som rada, že sa ti to páčilo. Posledná veta je moja obľúbená.

Rozhovor medzi Isobel a Harrym je naozaj tak trocha aj smutný, bohužiaľ, hlavne preto, že tí ľudia už nežijú a Harry vážne okrem nej nemá nikoho, kto by mu porozprával o rodičoch.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama