Eclipse de Luna - 17. Zásnuby

10. prosince 2014 v 12:17 | Sally |  Eclipse de luna
Title: Eclips de Luna
Part: 17. Zásnuby
By: Oriana

Isobel sa vrátila do svojich komnát. Stále veselo poskakovala, bolo jej horúco a cítila šťastná ako už dávno nie. Nakukla do Teddyho izbičky a zistila, že malý chlapček tuho spinká. Zohla sa k nemu a jemne priložila svoje pery na jeho čelo. "Dobrú noc, láska." A starostlivo ho prikryla perinkou až po hlavičku, aby mu nebola zima.

Vošla do svojej spálne a ľahla si na posteľ. Stále tomu nemohla uveriť. Akoby sa s ňou práve točil celý svet. Mala naozaj dobrý pocit z toho všetkého. Pomôže Severusovi, vďaka nej a jej láske nepôjde do Azkabanu. A hoci vedela, že on k nej necíti to isté, netrápilo ju to. Dobre vedela, že Severus je zložitý človek, ktorý si vytrpel veľa zlého a bude veľmi dlho trvať, kým otvorí svoje srdce niečomu peknému. Ale povedal jej, že ju má rád a to jej momentálne stačilo a tiež aj ich vzájomné priateľstvo. Nehovorí sa, že niekedy je priateľstvo viac ako láska? A že od priateľstva je iba kúsok k láske? To teraz cítila vo svojom srdci. Všetko bude v poriadku.

Dôležité bolo, že Severus prijal jej ponuku. Že sa rozhodol dať svojmu životu ešte šancu. Teddy, Severus a Harry boli teraz najdôležitejší ľudia v jej živote. A nehodlala sa vzdať ani jedného. Už prišla o veľa ľudí, ktorých milovala. Teraz je už rada na nej, aby bola šťastná.

***

Keď sa ráno prebudila, upútali ju kvety na jej stole. Bola to kytica bielych ruží, ich farba bola vskutku snehobiela. Isobel sa posadila na posteli, pretrela si oči, natiahla si na nohy papuče a potom podišla ku stolíku. Privoňala ku kvetom, ktoré nádherne voňali a potom si pred vázou všimla malú bielu ozdobnú krabičku. Srdce jej poskočilo, keď si uvedomila, čo by v nej mohlo byť.

Siahla po nej a otvorila ju. Musela sa pridržať stolíka, aby neodpadla. Hľadela na prsteň a bola si stopercentne istá, že ten kamienok na ňom je briliant. "Panebože!" zhíkla. Od radosti, ale aj od toho, že si uvedomila, koľko to Severusa asi mohlo stáť. Kde vôbec na to zobral toľko peňazí?

Zaklapla krabičku, položila ju späť na stôl a zamierila do kúpeľne. Po chvíľke z nej vyšla a obliekla si červené šaty a vlasy si zaplietla. Bola unesená z toho nádherného prsteňa, ktorý jej daroval, ale zároveň ju trápilo, že jej ho len tak poslal a neprišiel s ním osobne.

Nečakala od neho romantické gestá, ale toto je prišlo neosobné. Ale samozrejme, bola to iba dohoda, nebolo to z lásky ani z ničoho iného. Bola to iba ich vzájomná dohoda. Ale bolo ťažké teraz o tom samú seba presvedčiť. A keď to bola iba dohoda, prečo jej Severus daroval niečo tak veľmi drahé? Aby spoločne presvedčili Ministerstvo, že to myslia vážne? Prečo?

V hlave mala toľko otázok, že jej ich mohol zodpovedať iba jeden človek. Severus. Vložila si krabičku do vrecka na habite, ktorý si prehodila cez šaty.

Isobel rýchlo popriala dobré ráno Rúth a pobozkala Teddyho na líce. Prvú hodinu mala voľnú a tak zamierila do zborovne, či tam nenájde Severusa. Nebol tam. Pozrela sa na nástenku s rozvrhom a zistila, že má práve Obranu proti čiernej mágií s Chrabromilom a Slizolinom.

Prešla rýchlo po chodbe, zabočila doprava a našla jeho učebňu. Keď vtrhla dnu, Severus práve niečo vysvetľoval. A ona si všimla známe tváre. Mal hodinu do siedmakmi.

"Môžeme si pohovoriť?" pozrela sa na neho vážne.

"Nie," odvetil jej a takmer sa na ňu nepozrel. "Mám hodinu, Isobel, ak si si náhodou nevšimla."

"Je to dôležité," naliehala.

"Isobel," pozrel sa na ňu, "som si istý, že to počká a pohovoríme si cez prestávku."

Isobel vybrala krabičku z vrecka na habite, podišla k nemu bližšie, vzala jeho ruku a položila mu krabičku na dlaň. "Toto nepočká!"

"Poď von," prikázal jej, "prepíšte si poznámky z tabule," otočil sa na žiakov a Isobel si všimla, že z ničoho nič objavili poznámky na čiernej tabuli. Severus ju viedol von a študenti si vymenili prekvapivé pohľady.

Harry bol v tento deň na vyučovaní. Mal týždeň voľno od školenia na Ministerstve a tak sa rozhodol dohnať učenie a chodil na vyučovanie. "Čo to asi malo znamenať?" obrátil sa na Rona, Hermionu a Ginny.

"Ak v tej krabičke nebol prsteň, tak som hipogrif," zasmiala sa Ginny. "Myslíte si, že ju požiadal o ruku?"

"Čo?" Ron sa zatváril znechutene. "To snáď nie!"

"Ach, Ron," povzdychla si Hermiona, "myslím si, že Ginny má pravdu."

"To by bolo skvelé," zhodnotil Harry.

"Áno, Snape by nešiel do Azkabanu a nemusel by si mať výčitky svedomia, Harry. Ale nič viac skvelé na tom nie je. Isobel je fajn, toto si nezaslúži," vravel Ron, ale všetci traja na neho hodili zamračené pohľady.

"Možno sa do seba skutočne zamilovali," vravela Ginny, "veď láska býva nečakaná. Niekedy sa človek zamiluje na prvý pohľad," dodala zasnene a všetkým bolo jasné, že hovorí o sebe.

"Snáď sa skoro dozvieme, o čo ide," nervózne sa pomrvil Harry na stoličke.

Hermiona si už začala opisovať poznámky z tabule a Ron sa o malú chvíľku k nej pridal. Harry sa usmial na Ginny. Nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce.

***

"Môžeš mi povedať, prečo robíš scény?" Severus sa mračil na Isobel.

"Iba som chcela vysvetlenie. Po prvé, čo toto znamená?" ukázala na krabičku, ktorú držala v rukách.

"Je to prsteň, Isobel. Včera sme sa zasnúbili, tak by si mala mať prsteň," odvetil jej.

"Po druhé, ten prsteň je veľmi drahý. Prečo si mi daroval niečo také drahé? Kde si naň zobral toľko peňazí?" pýtala sa ho.

"Mám dosť peňazí, Isobel, to ťa naozaj nemusí trápiť. A sú to moje peniaze, takže si s nimi môžem robiť, čo chcem. A ten prsteň som ti daroval preto, lebo si ho zaslúžiš," vysvetľoval jej Severus.

"Je to iba trik, však? Na oklamanie Ministerstva?"

"Čože?"

"Dal si mi taký drahý a vzácny prsteň, aby si im dokázal, že to myslíme vážne," odvetila mu, "je to v poriadku, Severus, nehnevám sa za to."

"Tak to nie je," pokrútil hlavou, "naozaj záleží na cene toho šperku?"

"V podstate nie, len," nevedela, čo povedať. Mal pravdu. Na cene nezáležalo, aj keď jej stále prišiel priveľmi drahý.

"Isobel, ten prsteň sa mi páčil a vyberal som taký, ktorý ťa je hoden a tento je presne taký," vravel jej Severus. "Ale ak sa ti nepáči, vyberiem iný."

"Nie!" stopla ho. "Je prekrásny," dodala zasnene.

"A je aj po tretie?"

"Áno!" znova sa na neho zamračila. "Viem, že nie sme skutoční snúbenci, ale mohol si mi ho darovať osobne, nie?"

"Nie som na romantické gestá," povedal jej, "a sme skutoční snúbenci. Keď tomu sami neveríme, prečo by tomu malo veriť Ministerstvo?"

"Máš pravdu," prikývla, "a viem, že nie si na romantické gestá. Ďakujem a ďakujem aj za tie krásne kvety. A ten prsteň je vážne nádherný," usmiala sa na neho. Otvorila krabičku a zahľadela sa znova naň. Potom ho vybrala a nasadila si ho na prst. "Teraz je to už naozaj!"

"Už si to stihla niekomu vyklebetiť?" uškrnul sa na ňu.

"Nie," zamračila sa na neho.

"Pozri, Isobel, už sme to preberali. Súhlasil som, že ti dovolím mi pomôcť a že sa vezmeme. Našou úlohou je teraz ale naozaj presvedčiť Ministerstvo, že to myslíme vážne," rozprával jej Severus, "že to nie je iba trik, ako ich oklamať. Obaja vieme, že to sčasti trik je a sčasti nie. Ale musíme ich presvedčiť, že to je celé pravda a veľká láska."

"Predpokladám, že máš plán," dala si ruky v bok a uškrnula sa na neho.

"Zásnubný večierok," precedil medzi zuby, akoby to bolo niečo nechutné.

"Zásnubný večierok," zopakovala a rozosmiala sa, "ty, ktorý toľko miluješ večierky? Skvelý nápad, vážne."

"Chcem, aby si to zariadila. Potom mi iba pošli pozvánku, aby som sa tam dostavil," vravel jej.

"A ako to má prebiehať?"

"Tak, že budeme sršiť šťastím," odvetil jej Severus a tváril sa prefíkane.

"Prepáč, Severus, ale teba si naozaj neviem predstaviť ako sršíš šťastím. Koľko ohnivej whisky pred tým vypiješ?" pýtala sa ho.

"Nuž všetko má svoje obete," povedal jej, "a pozvi aj nejakých ľudí z Ministerstva. Verím, že Minerva ti pomôže sa s nimi spojiť."

"Mám pocit, že si sa zbláznil," neveriacky na neho hľadela.

"Áno, včera večer, keď som súhlasil," zhodnotil a potom sa vrátil do triedy. Isobel sa pozrela na prsteň, ktorý sa vynímal na jej ruke. Akcia "Oklamte Ministerstvo" sa mohla začať.

***

Keď sa Harry v piatok ráno prebudil, Ron už bol hore. V ruke držal pergamen a tváril sa priam zhrozene. "Čo to je?"

"Aj ty si taký dostal," ukázal Ron na nočný stolík. Harry si pretrel zlepené oči, nasadil si okuliare a potom siahol po obálke na stolíku. Otvoril ju a hľadel na pergamen, na ktorom stálo.

"Isobel Lupinová a Severus Snape Vás srdečne pozývajú na svoj zásnubný večierok," čítal Harry nahlas. Ďalej na pergamene stálo, že večierok bude v sobotu o šiestej v komnatách Isobel. Harry sa usmial na pergamen.

"Hm, čo na to povieš?" spýtal sa ho Ron.

"Milé, že nás pozvali," odvetil mu Harry a potom ho niečo napadlo. "Kreacher?"

Ozvalo sa hlasné PUK! a objavil sa starý domáci škriatok. Hlboko sa uklonil. "Pán Harry, čo pre Vás môže Kreacher spraviť?"

"Kreacher," oslovil ho Harry, "Isobel a Severus sa budú mať zásnubný večierok a ja my s Ronom máme veľa učenia. Chcel som ťa požiadať, či by si zabezpečil pre nich dar."

"Áno, pán Harry," prikývol Kreacher, "čo by si pán želal ako dar pre svoju krstnú mamu?"

"Niečo porcelánové, pekné, ale nie veľmi fádne a gýčové," vravel mu Harry a potom siahol do mešca a podal mu galeóny, "myslím, že by to malo stačiť."

"Kreacher to pôjde zohnať hneď," uklonil sa mu škriatok a za hlasného PUK! zmizol.

"Harry, už nikdy ho neuvidíš. Zhrabol prachy a zmizne z povrchu zemského," zamračil sa na neho Ron.

"Prečo máš stále takú zlú náladu?" pýtal sa ho Harry. "Hádate sa s Hermionou?"

"Trocha," priznal napokon Ron, "nie sme takí zohratí ako ty a Ginny. Milujem ju, ale mám pocit, že je toho na nás veľa. Ona je stále taká oddaná učeniu. Pripravuje sa už teraz na MLOKy. Neviem, Harry."

"To prejde, vždy ste mali také obdobie, kedy ste sa sotva zhovárali," spomínal si Harry. "Myslím, že ten večierok bude zábava. Minimálne sa s Hermionou môžete zabaviť, no nie?"

"Máš pravdu, Harry," pripustil Ron, "ešte že mi na Vianoce kúpila ten nový slávnostný habit a nebudem tam vyzerať ako prateta Tessy."

Harry sa nemohol ubrániť výbuchu smiechu, keď si spomenul na štvrtý ročník, Vianočný ples a Ronov slávnostný habit.

***

V sobotu večer mala Isobel všetko pripravené na večierok. Spoločne s Rúth a Lucille vyzdobili jej komnaty. Malá Lucille bola doslova nadšená tým, že jej dvaja najobľúbenejší profesori sa budú brať. Jej dobrá nálada bola nákazlivá. Už poobede dobehla do komnát v bledozelených šatách a pomáhala zdobiť miestnosť. Potom požiadala Isobel, aby jej zaplietla vlasy, tak ako si ich zvyčajne plietla ona. Isobel súhlasila a urobila jej krásny účes.

Isobel si obliekla biele šaty, ktoré mala aj na Vianoce. Boli to jej najslávnostnejšie šaty a vždy ich mala veľmi rada. Vlasy si nechala rozpustené a troška výraznejšie sa namaľovala. Na ušiach sa jej leskli nové náušnice, ktoré si nedávno kúpila a na prste sa jej leskol briliant.

Vyšla zo svojej spálne do obývačky, ktorá vyzerala nádherne. Použila na ňu zväčšujúce kúzlo, aby sa tam zmestili všetci hostia. Na stole bolo občerstvenie a tiež boli pripravené aj poháre na prípitok. Hrala jemná hudba a Lucille ešte upratovala Teddyho hračky a on sa na ňu mierne mračil.

"Nemôžu sa hostia na nich potknúť," vysvetľovala mu Lucille a potom mu podala hrkálku, "túto si necháme na večer a budeme sa spolu hrať."

O chvíľku sa objavil Severus. Mal na sebe čierny habit a netváril sa veľmi nadšene. Isobel sa na neho usmiala, len čo vošiel. "Čo povieš? Vyzerá to skutočne?"

"Bohužiaľ áno," prehodil, "pristane ti to," dodal, keď si ju znova premeral od hlavy po päty, "rozpustené vlasy ti pristanú."

"Ďakujem," poďakovala sa mu za jeho lichôtku.

"Koľko ľudí si pozvala?"

"Učiteľský zbor, Harryho a jeho priateľov, Weasleyovcov a pár ľudí z Ministerstva. Kingsley mi odpísal, že príde a tiež aj Griselda Marchbanksová a Amos Diggory," vravela mu. *

"Hm, to sa dalo čakať, že si to práve títo dvaja nenechajú ujsť. Po páde Temného pána dostali najvyššie vleky vo Wizengamote, aj keď som nikdy nepochopil, čo tam robí somár ako Diggory," zhodnotil Severus. "Radšej tam mal Kingsley dosadiť niekoho z Rádu."

"Napríklad Artura?" spýtala sa ho Isobel.

"Áno," prikývol Severus. "Ale hlavne, že tam už nie je ropucha."

"Ropucha?"

"Dolores Umbridgeová. Je vo väzbe našťastie. Určite si o nej počula," vravel jej Severus.

Isobel prikývla: "Áno, počula som o tej ženskej dosť. Odsúdili ju?"

"Myslím, že zatiaľ nie. Stále skúmajú jej prípad. Zatiaľ je len vo väzbe. Ale myslím, že ju odsúdia. Tá ženská má príliš na rováši."

"Veru," smutne prikývla, "bola odjakživa proti miešancom, viem, že Remus kvôli nej nemohol zohnať prácu, povedal mi to Sirius."

"Isobel, urob mi láskavosť," vážne sa na ňu pozrel Severus, "nespomínaj dnes Blacka!"

"Fajn," odbila ho a odišla za Teddym a Lucille.

***

Harry s Ginny a Ron s Hermionou dorazili na zásnubný večierok. Ron samozrejme nemal pravdu a Kreacher sa vrátil pred hodinou s darčekom pre Isobel a Severusa. Bola to sada kryštálových pohárov.

Na mieste bolo už veľa pozvaných. Ginny utekala pozdraviť rodičov a Harry zamieril k Isobel, ktorá mala na rukách Teddyho a zhovárala sa práve Kingsleym. Harry si všimol, že Severus stojí pri nej a tvári sa celkom pokojne.

"Prepáčte," vyrušil ich Harry, "iba by som chcel pogratulovať," povedal.

"Samozrejme, uvidíme sa neskôr, Isobel, Severus," povedal Kingsley a potom sa vybral smerom k Minerve.

"Prajem všetko najlepšie," povedal Harry a pobozkal Isobel na líce. "Pán profesor, gratulujem," podal ruku smerom k Snapovi. Na chvíľku si myslel, že profesor ho odmietne, ale nakoniec mu podal svoju ruku a krátko si nimi potriasli. "Verím, že budete veľmi šťastní."

"Vďaka, Harry," usmiala sa na neho Isobel a Snape iba prikývol.

"Môžem si na chvíľku zobrať svoje krstňa?" spýtal sa Harry. Isobel prikývla a podala mu Teddyho, ktorý mal dnes žlté vlasy.

Harry si všimol, že malý chlapček sa na neho doširoka usmieva. Nechal Isobel a Severusa samých a zamieril k Weasleyovcom a Ginny. Slušne ich pozdravil a potom si sadol na stoličku a hral sa s Teddym.

Kútikom oka pozoroval Rona a Hermionu. Vyzerali celkom spokojne a šťastne. Na niečom sa spoločne smiali aj s Billom a Fleur a v rukách držali poháre s vínom. Ginny sa zhovárala s Georgeom, ktorý vyzeral rozhodne lepšie, ako keď ho naposledy videl.

Ostatní hostia sa bavili. Sem tam k nemu podišla Lucille, aby sa uistila, že je Teddy s ním v poriadku. Harry sa na ňu zakaždým usmial a ona sa mierne zapýrila a vravela mu, ako má Teddyho veľmi rada a tiež aj Isobel a Severusa a že sú pre ňu dokonalý pár.

Harry sa pozrel smerom k ním. Uvažoval, čo by asi Remus povedal, keby vedel, že jeho sestra si ide brať Severusa Snapa. Remus s ním nikdy nemal úplne otvorený konflikt, vždy sa tolerovali, ale bol si istý, že Remus by z toho nebol dvakrát šťastný. Lenže ako povedala Ginny, láska je nevyspytateľná. Isobel sa k Severusovi správala veľmi láskavo a on sa na svoje pomery správal starostlivo, až to Harryho prekvapovalo.

Rozmýšľal, kedy sa medzi nimi niečo natoľko zlomilo, že sa rozhodli vziať. Všimol si už dlhšie, že sa stali priateľmi, ale kedy sa stali párom, to netušil. Skúmal ich a nakoniec na to došiel. Nie je to pravda. Iba sa snažia o to, aby Severus nešiel do Azkabanu. Všimol si, že prišli aj ľudia z Ministerstva a dúfal, že oni ich neodhalia.

Harry si bol istý, že medzi Isobel a Severusom je niečo veľké. Priateľstvo je veľká vec. Ale nebola to láska. Možno zatiaľ, zhodnotil v duchu. Sledoval ako sa obaja zvítali s ľuďmi z Wizengamotu. Amos Diggory vyzeral, akoby tu bol nedobrovoľne a na všetkých sa mračil. Veľmi neochotne pozdravil samotného Harryho. A potom pozoroval takmer každý Snapov krok.

Harry si uvedomil, že tí dvaja hrajú svoje úlohy veľmi dobre. Isobel pôsobila ako veľmi zamilovaná žena a Snape aspoň z časti vyzeral, že mu na Isobel záleží. Profesorka Sproutová obdivovala Isobelin prsteň a Harry si všimol, ako ich Diggory neustále pozoruje.

***

Keď bolo po všetkom a Isobel odprevadila hostí, vrátila sa do komnát. Severus sedel v kresle a boli v obývačke sami.

"Myslíš, že to bolo presvedčivé?"

"Uvidíme," povedal jej úprimne, "Marchbanksovú si možno čiastočne presvedčila, keď si jej povedala ten príbeh o prsteni, ale Diggory nám podľa mňa neveril ani slovo."

"Čo urobia?"

"Budú nás testovať," povedal jej Severus.

"Dajú nám vypiť elixír pravdy? Alebo na nás použijú legilimenciu?"

"To by bolo najmenej. Ty by si povedala pravdu a ukázala by si im spomienky, ktoré by chceli vidieť. Ja sa viem brániť proti Veritaseru a na legilimenciu by u mňa boli krátki, však? To by bolo moc jednoduché, Isobel."

"Tak potom čo?"

"Netuším," pokrútil hlavou, "budeme sa tým trápiť, keď nám príde predvolanie."

"Bojíš sa?" spýtala sa ho.

"O seba nie," povedal jej Severus, "čo horšie ako Azkaban by sa mi mohlo stať? Ale o teba áno. Teddy by nemal o teba prísť."

"Severus, zvládneme to, áno? Sľubujem," chytila ho za ruku.

"Nič nesľubuj, Isobel," odvetil jej. "Ale pokúsime sa o to. Nedopustil by som, aby si kvôli mne skončila v Azkabane. Myslím, že si bola presvedčivá. A okrem toho hocijakým testom z teba dostanú, čo naozaj ku mne cítiš. Takže to môže dopadnúť iba tak, že to praskne a ja im poviem, že som ťa využil. Že som využil tvoju lásku a tým pádom tebe neublížia."

"To sa nestane," povedala mu Isobel, "vezmeme sa a ty nepôjdeš do Azkabanu. Nikdy."

"Mám rád tvoj optimizmus," riekol jej Severus a ona sa ocitla zrazu v jeho náručí. Hudba stále jemne hrala a on s ňou urobil otočku.

"Tanec upokojuje, však?" pošepkala mu.

"Áno," odvetil šepotom a pozrel sa jej do očí. "Vydáš sa za mňa?" spýtal sa jej.

"Áno," prikývla, "vydám sa za teba!" A oprela si hlavu o jeho rameno.

Isobel uvažovala, prečo si Severus neuvedomuje, že vie byť romantický. Niekoľko minút spolu mlčky tancovali každý so svojimi myšlienkami.


Pozn. autorky:

* Griseldu Marchbanksovú som našla na Pottermore ako členku Wizengamotu. Amosa Diggoryho som tam doplnila pre potrebu poviedky, pretože som chcela niekoho, s kým sme sa už stretli a nie vymyslenú postavu.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lillnie-Daenerys Lillnie-Daenerys | Web | 11. prosince 2014 v 16:24 | Reagovat

Uff, Snape aký nám je romantik, človek by ani neveril, lebo však ani on sám neverí tomu, že je. Ten prsteň bol taký neosobný, ale potom na záver ako sa jej spýtal, či si ho vezme, to bolo naozaj krásne. Harry ako mu hneď došlo, že to je iba hra, no čiastočne je, a čiastočne nie je. Diggory kretén ako aj v knihách. Som zvedavá čo Ministerstvo proti ním dvom vymyslí, ale nič pekné to nebude na čele s Diggorym.

2 Ali Ali | 11. prosince 2014 v 22:51 | Reagovat

Ach aký ten prsteň musel byť fakt nádherný <33333 A ten koniec ako zase spolu tancovali a on ju skutočne požiadal o ruku. Snad im aj Ministerstvo na to skočilo, lebo podľa mňa sú do seba zaľúbení naozaj <33333 bude aj Frozen Moments čoskoro?

3 Oriana Oriana | 12. prosince 2014 v 21:55 | Reagovat

[1]:

Severus sa tak troška nezdá, on si sám neuvedomuje zatiaľ, že mu na Isobel veľmi záleží a že k nej už aj niečo cíti.

Harry je inteligentný, ale bol by určite rád, keby to bolo naozaj, čo jedného dňa určite bude :)

Ano, ja tiež nemám rada Amosa Diggoryho, správal sa k Harrymu hrozne a isto mu po smrti syna ešte viac preplo. Ale v podstate chudák chlap :(

4 Oriana Oriana | 12. prosince 2014 v 21:56 | Reagovat

[2]:

Ďakujem, Ali za komentár. Prsteň bol určite pekný, s briliantom a riadne drahý.

Ministerstvo im na to tiež neskočilo, bohužiaľ, ešte príde skúška ohňom, ako sa hovorí, ale určite nie doslova :D

Áno, FM je poslané aj nová kapitola aj bonus, len všetci toho teraz máme veľa, tak treba počkať, ale isto sa už čoskoro objavia.

5 Sonka Sonka | 3. ledna 2015 v 14:26 | Reagovat

Tak to bola krásna časť. Fakt som si ju vychutnala. Veľmi ma pobavila táto veta, respektíve rozhovor : "Prepáč, Severus, ale teba si naozaj neviem predstaviť ako sršíš šťastím. Koľko ohnivej whisky pred tým vypiješ?" pýtala sa ho.

"Nuž všetko má svoje obete,"

Proste Severus :D :D... Keď Harry premýšľal o tom, že tí dvaja to hrajú fakt dobre, nuž môj názor je, že to ani veľmi nehrali :) Výborná časť a hneď idem na ďalšiu. Konečne som si našla čas, bolo na čase :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama