Secret Affairs - 4. DÍL, 1. část

11. srpna 2012 v 20:06 | Maky. |  Secret Affairs

Title: Secret Affairs
Category: Studium Harryho Pottera
About: Dramione
By: Leann
Part: 4


Hermiona bola omráčená. Bol pondelok a iba v sobotu jej Dumbledor oznámil, čo má za úlohu urobiť. Vyučovanie sa skončilo a ona zažila ten najzvláštnejší deň svojho života. Keď stretla na prvej hodine Malfoya, bolo to... zvláštne. A dosť trápne.A vôbecnepomáhalo, že nervové zakončenia v jej tvári prestali komunikovať s mozgom. Akonáhle sa Malfoy objavil, otvorene na neho civela asi päť minút. Proste si nemohla pomôcť. A potom, keď si ju všimol, sa začala červenať ako nejaká sprostá naivnásliepka.Onanebola ani sprostá, ani naivná a rozhodne nie sliepka. Iba to tak vyzeralo.
Nemohla sa zdržať od toho, aby ho z času na čas pozorovala. Ale to bola asi normálna reakcia na jej sny. Vôbec to neznamenalo niečo... niečo viac. Vlastne to neznamenalo nič. Najprv si nemyslela, že si to všimol, ale potom na obede a na poobedňajších hodinách sa na ňu párkrát pozrel takým tým vševediacim pohľadom. Ale mohla to byť aj hra. On bol v hrách dobrý a hlavne v hraní.
"Hermiona, akú máš odpoveď na siedmu otázku?" spýtal sa Ron, keď sedeli v spoločenskej miestnosti a robili si úlohy. Zúrivo listoval v knihe transfigurácie a hrozilo, že z nej vytrhá všetky stránky. "Nemôžem to nájsť."
Hermiona sa nad jeho barbarským zachádzaním zamračila a pokrútilahlavou."Tovidím," zamumlala. "Ak ti tá kniha nič nespravila, Ron, tak by si jej mohol dať pokoj."
"Ale ja to neviem nájsť!" namrzene vykríkol a pár ľudí na neho vrhlo namrzené pohľady.
"Tak hľadaj!"
"A čo si myslíš, že robím?!"
"Hľadaj viac. Ale tak, aby si tej úbohej knihe neubližoval. A okrem toho, ja mám tiež svoje úlohy, ktoré si robím, tak neotravuj," odvrkla. Možno jej zlá nálada mala niečo spoločné s tým, že bude musieť dnes vyhľadať Malfoya a dohodnúť sa s ním na tom doučovaní. To zahŕňalo rozprávanie sa s ním - nič, na čo by sa nejako špeciálne tešila.
"Nerobíš," namietal Ron.
Hermiona sa zamračila a zazrela na neho. "Robím," zavrčala.
"Nerobíš! Už desať minút tu sedíš a zízaš do prázdna!"
"Och, tak by bolo možno na mieste spýtať sa: Nie je ti niečo, Hermiona?! A ak si si všimol, že tu desať minút len sedím a nič nerobím, tak si asi nehľadal dosť usilovne, lebo inak by si si to nevšimol."
Ron sa narovnal a pozrel sa na ňu lepšie. "Hermiona, je ti niečo?"
Hermiona frustrovane zavrčala, zatreslaknihupredsebou a asi polovica osadenstva špoločenskej miesti nadskočilo. "Nie! Idem do knižnice, pretože tu pokoj mať nebudem!"
Ron s Harrym, ktorý sa do ich hádky na základe predchádzajúcich skúseností radšej nemiešal, sa za ňou zmätene dívali, a potom sa pozreli jeden na druhého. Harry pokrčil ramenami a zamrmlal: "Dievčatá..."
***
Knižnica bola tichá a trochu tmavá ako vždy. To známe prostredie medzi tisíckami a tisíckami kníh ju vždy zvláštne upokojovalo. Mala rada vôňu starých kníh... ak sa práve nejednalo o pleseň alebo zatuchlinu.
Jej obľúbeným miestom bol stôl s tromi stoličkami hneď vedľa okna úplne vzadu. Z okna bol úžasný výhľad na jazero a hory. Rada tam sedela a iba pozerala z okna, pretože ten obrázok bol nádherný v každom ročnom období. Či bolajar a všetko pučalo alebo bol sneh, ktorý pokrýval každý jeden strom alebo jeseň sfarbujúca lístie do červena. Ale najviac milovala, keď bolo mierne zamračené a hmla bola tak blízko zeme, že sa jej takmer dotýkala. Vyzeralo to tajomne a trochu strašidelne, ale vtedy to bolo dokonalé.
Bolo tam tiež pokojnejšie než inde v miestnosti a chodilo tam naozaj iba málo študentov, pretože hneď za poslednou poličkou kníh, sa nachádzalo zakázané oddelenie. Madam Pinceová bola vždy trochu nervózna, keď sa tam vzadu niekto obšmietal bez jej bezprostredného dozoru a to aj napriek tomu, že na tú miestnosť boli umiestnené zaklínadlá. Ktoré len tak mimochodom Hermiona dokázala obísť už pred nejakým časom. Ale jej z nejakých jej neznámych dôvodov knihovníčka verila. Takže ju nechávala sedávať tam úplne samu, kde mala pokoj od všetkých.
Dnešný deň jej jej malý záchranný kútik prišiel obzvlášť vhod. Bolo jej jasné, že knižnica je celkom dobré miesto, kde by mohla prichytiť Mlafoya a mať ten malý rozhovor z krku. Odkedy mal na práci nejaké extra eseje, stavila sa, že tu trávi viac času, než by mu bolo milé. Ale ona sem nešla s týmto zámerom. Vlastne, veľmi dúfala, že ho tu nikde neuvidí a mohla to odložiť na zajtra. Alebo na nikdy.
Zložila si na stôl učebnice a pergameny s úmyslom dokončiť úlohy, ale po piatich minútach sa pristihla, ako znovu bezmyšlienkovite zíza z okna. Potom zistila, že to nebolo tak úplne bezmyšlienkovite, ako sa snažila nahovoriť sama sebe. Pravda bola, že mala v hlave veľmi konktrétne obrázky z poslednej nie tak celkom prespatej noci.
Tresk!!!
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama