Secret Affairs - 3. DÍL, 2/3

25. července 2012 v 17:49 | Maky. |  Secret Affairs

Title: Secret Affairs
Category: Studium Harryho Pottera
About: Dramione
By: Leann
Part: 3, 2/3


Prečo sa ona pozerala na slizolinský stôl a Malfoy zízal na ich stôl? Ich smerom? Prečo teraz Ginny pred ňou mlčky sedí a nechce sa na ňu pozrieť? Čo sa to tu deje?
"Ehm..." Hermiona si nepokojne odkašľala, keď sa jej v hlave začínala vynárať jedna konšpirácia za druhou. A nič z toho sa jej nepáčilo.
"Ginny, čo máš s Malfoyom?" spýtala sa úplne narovinu. Prečo chodiť okolo horúcej kaše, keď by to nakoniec aj tak povedala, nie?
Zdalo sa, že toto bol práve ten impulz, vďaka ktorému sa Ginny úplne prebrala z letargie alebo z čohokoľvek, čo to bolo a uprela na ňu obrovské zelené oči. Ale nezdala sa byť vystrašená, či zahanbená, že jej Hermiona na niečo prišla. Skôr bola šokovaná a prekvapená.
"Čože?" vykríkla tak hlasno, že sa polovica Veľkej siene obrátila smerom k nim a zízala na nich. Hermiona sa cítila, ako keby na ňu v tme svietil obrovský reflektor. O toto vážne nestála.
Dobré bolo, že aj Ginny si všimla, aký rozruch spôsobila a viditeľne schladla. Sčervenala, sklopila pohľad a znovu sa chopila svojej vidličky. Hermiona teraz prežívala vnútornú dilemnu. Kvôli čomu bolo to začervenanie?
"Čo si tým, dokelu, myslela, Hermiona?" zasyčala vytočene Ginny a Hermiona na ňu zamrkala. Ona má byť pre niečo nahnevaná? Ušlo snáď Hermione niečo?
"Vzhľadom na to, že ty už celú večnosť uprene zízaš na slizolinský stôl presne tam, kde sedí ten vôl a on sa zasa pozeral na nás, je normálne, že som trochu podozrievavá. Pretože je to čudné."
Hermiona jasne videla, ako sa Ginny rozšírili oči, a potom sotva čujne zaskučala. Musí sa povedať, že Hermiona takúto reakciu nečakala.
"On sa sem pozeral?" spýtala sa a jej hlas znel ako niečo plačlivé a útrpné zároveň. Vôbec to nebola dobrá kombinácia a tá iba živila v Hermione podozrenie, že sa niečo dialo.
Zdalo sa jej zbytočné Ginny odpovedať, pretože to práve povedala, tak na ňu iba pozerala a čakala, kým jej niečo povie. A kto čaká, ten sa dočká.
"Nič medzi nami nie je. Prepána, Hermiona, vôbec nechápem, ako si také niečo vôbec môžeš myslieť," povedala napokon Ginny, na čo Hermiona nadvihla obočie.
"Práve som ti povedala, ako je možné, že mi to napadlo," zostra odsekla. Z koho tu chce robiť idiota?
"Fajn! Neviem, prečo sa sem pozeral. Mohla to byť aj náhoda." Ako keby bola vôbec nejaká šanca, že by tomu bez zjavného dôkazu Hermiona uverila.
"Dobre," pomaly odpovedala Hermiona, ktorá už od seba definitívne odtisla tanier. "To ale nevysvetľuje tvoje pohľady a tvoju reakciu."
Ginny na ňu iba nemo hľadela. Je všeobecne známe, že ticho nepomáha vyriešeniu akejkoľvek záhady. Hermiona už začínala byť podráždená, keď v nej zrazu skrslo hrozné podozrenie.
"Je to... Ginny, pochytili ste sa vy dvaja? Myslím... všetci vieme, čo Malfoy dokáže. Ak ti ublížil..."
"Nie!" rýchlo jej skočila do reči Ginny a na jej tvári sa objavilo zamračenie. "Čo máš stále s Malfoyom?! Nič sa nestalo, trpíš stihomamom či čo?!"
Ona nebola paranoidná, však nie?! Bola iba príliš vnímavá... zrejme pre svoje vlastné dobro. Alebo pre Ginnino.
"Netrpím stihomamom, Ginny, iba vidím, že s tebou niečo je. Takže, čím skôr mi povieš, čo sa deje, tým skôr ti dám pokoj," povedala Hermiona pokojne a ona sama pokladala to, že sa nemieni vzdať, kým z nej nevydoluje pravdu, za zrejmý fakt.
Ginny sa ale jej vyšetrovanie očividne nepáčilo, pretože zrazu sčervenela a Hermiona mohla povedať, že to nebol ten dobrý druh červene. Odtisla od seba tanier a zamračila sa na Hermionu.
"Vieš čo?" nazúrene zasyčala a bolo vidieť, ako sa snaží držať svoj hlas na uzde. "Prestaň strkať svoj nos tam, kam nepatrí!"
Hermiona nadvihla obočie. Fajn. Takže, asi je pravda to, čo sa hovorí: za dobrotu na žobrotu. Ona sa môže aj pretrhnúť snahou, ale všetko, čo sa jej za to dostane, je toto? Namosúrené pohľady a Ginnina podráždenosť?
"Môj nos patrí tam, kam sa ho rozhodnem dať," odvrkla jej Hermiona.
"Fajn! Ale jedine ak to nebude môj osobný život!" Po tejto vete a poslednom zamračení sa Ginny otočila a hoci rýchlo, aj tak majestátne vypochodovala z Veľkej siene. Super, však?! Už len teraz sa Hermiona začala tešiť na niekoľko hodinovú cestu domov.
***
Tento rok strávila Hermiona vianočné prázdniny výnimočne doma. Samozrejme, aj ostatné prázdniny bola doma, ale to bolo iba pár dní, a potom šla do Brlohu, aby mohla byť zvyšok prázdnin s Weasleyovými a Harrym.
Ibaže teraz s rozzúrenou Ginny, s Ronom zvrátene sa tešiacim z rozchodu svojej sestry a s Harrym, ktorý tvorí v kombinácii s Ginny neuveriteľné dusno, si jednoducho povedala, že sa v Brlohu vôbec neukáže. Prázdniny boli na to, aby si oddýchla a nie, aby musela niekoho obchádzať a ostražito si sledovať každé slovo, aby jej náhodou nevykĺzlo niečo, čo by Ronovi napovedalo, ako to bolo s ich rozchodom. Ak by sa tam ukázala, tak iba v posledný deň, aby mohliísťna nástupište všetci spolu.
A okrem toho, až teraz, keď sa jej mama hodila so slzami v očiach okolo krku, pochopila, aká bola sebecká. Rodičia jej chýbali, samozrejme, ale bola už takmer dospelá, takže jej tých pár dní spolu stačilo. Nedošlojej,žeonitovnímajú inak. Ale príliš rešpektovali jej rozhodnutie, než aby sa ju snažili prehovoriť, nech zostane doma celé dva týždne.
Hermiona si povzdychla, keď zavial z odchýleného okna vietor a listy knihy sa jej pretočili skôr, ako dočítala. Bola pravda, že bol december, ale ona potrebovala čerstvý vzduch ako soľ. Potrebovala sa zregenerovať. Kto kedy povedal, že prázdniny zaručujú príjemne strávené dni v kruhu rodiny? Kto kedy povedal, že cez prázdniny si človek isto iste oddýchne?
Hermiona si pripadala, akoby jej preskočilo. Nie, vážne. Myslela si, že ten iracionálny, prehnane dráždivý sen, ktorý bol veľmi preplnený sexuálnymi scénami, bola iba jednorázová záležitosť. Och, bože, ako sa zmýlila. Odvtedy ešte nezažila noc, kedy by pokojne spala a kedy by sa jej do hlavy netlačil istý blonďavý vychudnutý čarodejník, ktorý jej tam vždy narobil neplechu. Okej, vôbec nebol vychudnutý, ako mohla spoznať v tých snoch, ale... nebola to iba jej predstavivosť? V skutočnosti tak vôbec nemusel vyzerať.
A konečne sa dostala k tej podstatnej časti. Prečo sa jej, pri všetkých svätých, o ňom sníva? Prečo si predstavuje jeho? Aj keď vlastne nie je v jej moci meniť alebo nejako regulovať svoje vlastné sny. Kiež by bolo, to by mal ten nedonosenec permanentný zákaz sa k jej snom iba priblížiť.
Ale Hermiona k nemu nikdy necítila žiadnu príťažlivosť. Niežeby k tomu vôbec mala za tých šesť rokov nejakú príležitosť. Nikdy sa k nej nechoval inak ako k handre a, čo je všeobecne známym faktom, chalan dievča neohúri tým, že jej vyčaruje bobrie zuby.
A okrem toho, aj keby mala nejakú príležitosť, nikdy by sa také niečo nestalo. Nikdy by k nemu necítila nič iné okrem odporu alebo ľútosti. To značí, že jej myseľ musí byť zvráteným miestom. Ak spánok reprodukuje skryté túžby, o ktorých ani ten sám dotyčný nevie, isto bola v skutočnosti oplzlou masochistkou. Veď čo iné?
"Hermiona?" ozval sa z kuchyne hlas jej mamy. Zatvorila knihu, položila ju na stolík a prešla do kuchyne, kde bola už na stole pripravená večera.
"Och, zlatko, vyzeráš unavene. Už pár dní si bledá a máš kruhy pod očami. Máš problémy so spánkom?" Tak to bolo príhodné, že? Už aj jej mama si všimla, že zle spáva. Skvelé!
Hermiona pokrútila hlavou a sadla si ku stolu. "Nie, len som do noci čítala." Neškodná lož. Kto by sa na ňu za to mohol hnevať?
Jej mama sa zamračila. "Dúfam, že nie nejakú učebnicu. Hermiona, ja viem, že chceš mať dobré známky, ale to nie je všetko. Si mladá, uži si to, kým máš príležitosť. Nechcem, aby si neskôr niečo ľutovala."
Hermiona na ňu chvíľu zízala a uvažovala, či jej má povedať, že vlastne nemá žiadny sociálny život. Bola takmer ako outsiderka, ale nie až tak úplne. Mala priateľov, iba sa nezúčastňovala na randiacich maratónoch a nezgrupovala sa s tými slepicami, ktoré v hlúčikoch prenasledovali chalanov a podivne sa chichotali. A okrem týchto činností sa toho na Rokforte veľa nedeje. Vrcholom všetkej zábavy boli vždy večierky po metlobalových zápasoch, ale od jednej udalosti minulého roku, sa im snažila vyhýbať. Človek by neveril, čo dokáže zapríčiniť trochu alkoholu a zlý úsudok. V jej prípade to bola škoda, ktorú sa nijako nedalo napraviť.
"Neboj sa, mami, Rokfort nie je kláštor a ja nie som mníška. Viem sa zabávať... a zabávam sa," povedala. Jej mama si ju iba pozorne preštudovala pohľadom, potom pokrčila plecami a znovu sa pustila do jedla.
Keď bolo koniec večere, Hermiona bola veľmi rada, že je už koniec. Jej otec nebol práve ten tip, ktorý by vyzvedal, čo sa ale nedalo povedať o jej mame. Teraz už chápala, prečo vždy trávila časť prázdnin u Weasleyvcov.
Vôbec to nebolo tak, že by jej vadilo rozprávať sa s ňou, ale ona sa proste nevedela zastaviť. Hermiona bola preč vyše troch mesiacov a jej mama mala pocit,že ak jej všetko, čo sa za tú dobu stalo, neporozpráva, niečo z jej života zmešká. A na toto Hermiona práve teraz nemala náladu, takže to zákonite pokladala za otravné. Príliš veľa otázok, na ktoré nechcela odpovedať, ale, vlastne, vo všeobecnosti príliš veľa otázok.
Takže Hermiona hneď pri prvej príležitosti vypadla z kuchyne a vybehla na poschodie do svojej izby. Zvalila sa na posteľ a cítila trochu zmiešané pocity z toho, čo bude teraz. Bola tak prekliato unavená kvôli tomu stálemu prerušovanému spánku, ale na druhej strane vedela, že tie sny sa znovu objavia, a to nechcela. Ale mala snáď inú možnosť? Priala si, aby mala.
Samozrejme, že jej napadlo, že by mohla použiť elixír na bezsenný spánok, ale pri sebe žiadny nemala a aj keby mala, neužila by ho. Aj taký neškodný elixír môže byť návikový a Hermiona vedela úplne bezpečne, že ak by ho začala užívať, zrejme by nevedela prestať. A ona sa mala príliš rada na to, aby sa uvrhla do akejkoľvek závislosti.
Tak strašne chcela vedieť, odkiaľ sa to všetko vzalo a ona to mohla zastaviť!
***
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama