Secret Affairs - 3. DÍL, 1/3

25. července 2012 v 17:46 | Maky. |  Secret Affairs

Title: Secret Affairs
Category: Studium Harryho Pottera
About: Dramione
By: Leann
Part: 3, 1/3


Keď sa Blaise vrátil z oslavy, bolo už niečo po dvanástej. Draco zatiaľ sedel v spoločenskej miestnosti pri krbe a čakal ho. Snažil sa robiť si eseje a úlohy, ale bol nervózny, čo vylučovalo akékoľvek sústredenie sa na prácu. Takže iba sedel s nedotknutými knihami a pergamenmi na stole a díval sa, ako horí v krbe oheň. Veľmi produktívne.
Každú chvíľu sa napäto díval na vchod do slizolinskej spoločenskej miestnosti a v duchu začínal byť vážne nahnevaný. Nott, ktorý, ako sa Draco dozvedel, bol na oslavu tiež pozvaný, sa vrátil späť už pred vyše hodinou. Či mal Blaise doprovod alebo nie, nebolo od neho solidárne takto ho nechať čakať.
Kým Zabini konečne uráčil doraziť, Draco bol už na pokraji zúrivosti, ale snažil sa svoju náladu krotiť aspoň do doby, kedy mu povie, či to urobil alebo nie. V momente, ako sa na neho Draco zadíval a Blaise si sadol s hlbokým vzdychom vedľa neho na pohovku, vedel, že po oslave sa diali nejaké nemravnosti.
Slizolinčan bol viditeľne rozcuchaný a neupravený. Habit mal lebadolo prevesený cez plece, košeľu mal vyhrnutú z nohavíc a vestu ani kravatu nemal. Draco sa zachmúril. Tak zatiaľ čo on ho tu čakal a tŕpol, ten chmuľo si niekde užíval neviazaný sex. Doparoma, aj on chcel!
"Vyzeráš, že sa ti darilo," povedal Draco a vôbec sa nesnažil zakryť podráždenie v hlase.
"Hm?" Nepočúval ho.
"Povedal som, že vyzeráš, že sa ti darilo," povedal o trochu hlasnejšie Draco a mračil sa na Blaisa. Takže on si dovolí nechať ho čakať, a potom ho ešte aj nepočúva?! Nemá mu rovno jednu vraziť?
So zaškrípaním zubov sa Draco díval, ako sa na Blaisovej tvári začal vynárať úsmev. Ten parchant! Vedel si predstaviť, na čo teraz Zabini myslel a určite to nemalo nič spoločné s elixírom, ktorý mal naliať Grangerovej do pohára.
"Ó, darilo je veľmi jemné slovo na to, čo sa dialo po oslave, Draco. Keby si len vedel...," povedal Blaise, uškrnul sa ako mačka, ktorá práve zjedla misku smotany a Draco prevrátil očami. Nie, vážne to nechcel vedieť.
"Dobre, Blaise, to je vedľajšie. Urobil si to?"
"Myslíš, či som podal Grangerovej ten elixír?" spýtal sa nezaujato Blaise.
"Áno," vyštekol Draco. On to musel naťahovať, však?
Blaise sa pohodlne posunul v kresle a na chvíľu sa zamračil, čo Dracovi spôsobilo nepríjemnú reakciu, pretože on fakt nezvažoval, že by Blaise zlyhal.
"Urobil som to, ale..."
"Ale?"
"Grangerová si všimla, ako ju pozorujem."
Draco sa zamračil. To ale nebolo zlé, nie? Aj keby Grangerová videla, že sa na ňu Blaise pozerá, nemôže jej to nič naznačiť. Prečo by malo? Nemá dôvod z niečoho ho podozrievať.
"Ty si ju pozoroval? Prečo?"
Blaise pokrčil plecami. "Ja neviem. Nieje to to, čo ľudia robia, keď niekomu nalejú do pohára elixír? S dychtivým očakávaním sa pozerajú, kým ten človek nevypije pohár až do dna?"
Draco prevrátil oči a vzdychol si.
"Nie, Blaise, zvyčajne sa snažia byť nenápadní. Ale nič to neznamená. Nechápem, prečo si taký paranoidný. Z toho nemôže nič vytušiť," povedal odľahčene Draco a začal sa uškŕňať. Začínal si predstavovať, čo sa bude diať. Bola iba škoda, že o dva dni sa začnú vianočné prázdniny a on predpokladal, že Grangerová, tak ako každý rok, pôjde aj teraz na Vianoce domov. Alebo ešte horšie - k Weasleyovcom. Fuj! Nevedel si predstaviť, ako to mohla v tom chlieve vydržať.
Ale len čo sa vráti späť do školy, začne sa predstavenie.
***
Hermiona prudko otvorila oči, zízala na červený baldachýn nad hlavou a snažila si spomenúť, ako sa dýcha. Och, pre Merlina, to bolo... to bolo... Bolo to také skutočné, až ju to desilo.
Jeho dotyky jej spôsobovali na tele zimomriavky, nútili ju lapať po dychu a zvíjať sa blahom. A keď sa pozrela na paže, zistila, že vplyv toho sna bol vyditeľný aj v realite. Stále mala husiu kožu, bola roztrasená, cítila vlhkosť a keď pohla nohami, takmer nahlas zastonala.
Nechápala to. Ako sa to mohlo stať? Ešte nikdy predtým podobný sen nemala nehovoriac o tom, že ho nemala s tým slizolinským parazitom. A to bolo na tom najpríšernejšie. Naozaj sa jej snívalo, že sa milovala s Malfoyom?! Čo sa stane teraz? Zem prestane obiehať okolo Slnka? Dumbledor sa pridá na stranu Voldemorta?
Pokrútila hlavou a snažila sa prekonať túžbu. Myslela si, že by jej malo stačiť, ak si v hlave vybaví všetky podlosti, ktorými bol Malfoy známy, všetky mená, ktorými ju s potešením nazýval. Splietla sa. Nemalo to žiadny účinok na to, ako sa cítilo jej telo. A tak vstala a rýchlo sa pobrala do kúpeľne, pretože potrebovala poriadne studenú sprchu.
Keď sa vrátila do izby, pozrela na hodiny a zistila, že je už pol ôsmej. Ani si neuvedomila, že bola pod sprchou tak dlho, ale Merlin vedel, že to potrebovala.
Teraz bola vyrovnaná. Všetko to predchádzajúce bláznovstvo, ktoré bolo výsledkom toho nezmyselného sna, bolo preč a ona mohla znovu racionálne uvažovať. Veci na prázdniny už mala zbalené, tak vytiahla zo skrine oblečenie, a potom sa vybrala na raňajky.
Keď zišla do spoločenskej miestnosti, narazila na Ginny, ako sedí v kresle a zamračene sa díva do steny. Aj napriek tomu, že od rozchodu s Harrym nebola celkom vo svojej koži, toto bolo úplne nové správanie. Zvyčajne buď zúrila alebo plakala. Zdalo sa, že zízanie do steny je nová etapa trúchlenia.
"Ginny?" oslovila ju jemne Hermiona a Ginny sa strhla. "Pôjdeš so mnou na raňajky?"
Tá červenovlasá baba sa vážne zdala byť trochu mimo. Iba na ňu zízala prázdnym pohľadom, ktorý nasvedčoval tomu, že ju vôbec nevnímala. Akoby sa pozerala niekam cez ňu. Hermiona jej zamávala rukou pred očami a zdalo sa, že sa Ginny zľakla, pretože nadskočila a vrhla na ňu zmätený pohľad.
"Čo je?"
"Pýtala som sa, či so mnou pôjdeš na raňajky," zopakovala Hermiona a zamračila sa. "Si v poriadku?"
Ginny s povzdychom vstala z kresla a pridala sa k nej na ceste k otvoru v spoločenskej miestnosti.
"Áno, som. Prečo?" To neznelo presvedčivo, ale muselo sa jej nechať, že aj napriek tomu, že vyzerala byť taká vyvedená z miery, sa až prekvapivo snažila znieť normálne.
"Vyzeráš čudne, Ginny," odpovedala jej Hermiona a Ginny pokrčila plecami.
"Nemyslím si."
Och, možno ona nie, ale niečo, čo Hermiona nevedela presne pomenovať, bolo v jej tvári. Možno sa niečo stalo. Pravdou ale bolo, že od tej noci, kedy sa Harry s Ginny rozišiel a po noci, ktorú Ginny preplakala v jej posteli, sa s ňou veľmi nerozprávala o inom ako o tom, ako sa cíti kvôli tomu, čo jej Harry urobil. O inej stránke jej života teraz nemala skoro žiaden prehľad.
Ale Ginny ani nemala vôľu s ňou niečo preberať. Keď sa s ňou Hermiona snažila komunikovať, vždy sa buď stiahla alebo odišla preč. Síce jej reakciu nechápala, ale nemohla ju do ničoho nútiť. Takže sa väčšinou obmedzila iba na jej úzkostlivé pozorovanie. Ale nikdy jej neprišlo na um, že by sa mohlo diať niečo, čo bolo mimo Harryho, pretože ona vedela, že toto s ním nemá nič spoločné. Keby sa jednalo o neho, povedala by jej to Ginny alebo nakoniec samotný Harry.
Niežeby mala nejaké valné ilúzie, že medzi nimi neexistujú žiane tajnosti, ale odkedy je Ron, čo sa týka dievčat, úplne bezradný, tak si Harry chodí po radu k nej. Hm, keď nad tým tak Hermiona rozmýšľala, Ron bol s dievčatami totálne poleno vždy, čo sa v menšej alebo väčšej miere potom odrazilo na Harryho dvojročnej snahe zblížiť sa s Ginny. Presne dva roky. To bol jasný dôkaz vplyvu Ronových zlých rád. Nehovoriac o tom, že najprv ani nevedel, že sa Harrymu páči Ginny. Prišielnatomažporokua dalšieho pol roka sa to snažil stráviť. Och, staré dobré časy.
Keďže na raňajkách teraz sedela Hermiona s Ginny, bolo úplne vylúčené, aby sa niekde v ich blízkosti objavili Harry alebo Ron. Húf Ginniných kamarátiek tiež nebol nikde na dosluch, takže si mohlipokojne pohovoriť bez toho, aby ich niekto vyrušoval.
"Ginny?"
Červenovlasé dievča sa strhlo a presunulo pohľad na Hermionu. Zase bola niekde úplne inde. "Áno?"
"Stalo sa niečo? Správaš sa strašne zvláštne."
"Nesprávam sa zvláštne!" oponovala Ginny s väčším zápalom, než by čakala od človeka, ktorý sa znova pozeral niekam za ňu a ktorý, ako sa zdalo, vypustil jej prítomnosť z hlavy.
"Hej, mohla by si sa na mňa pozerať, keď sa s tebou snažím rozprávať?" naštvane vyhŕkla Hermiona a otočila sa za seba. "Kam sa to, dokelu, stále pozeráš?"
Keď sa zvrtla, pohľad jej automaticky zaletel tam, kam predpokladala, že sa pozerala Ginny. Náhle zistenie, že sa ich smerom pozerá ten slizolinský blbec a fakt, že jej práve teraz uprene zízal do očí, spôsobili, že sa takmer prekoprcla dozadu. Tie lavice by fakt mali mať opierky.
Rýchlo sa otočila späť a líca jej pri pomyslení na svoj sen nechcene zružoveli. Do riti s tým! Stačí jeden jediný stupídny sen a ona sa začne správať ako zamilovaná školáčka?! Jej ruka zovrela vidličku tak pevne, až jej obeleli hánky. Byť z krehkejšieho materiálu, zlomí ju.
Znechutená sama zo seba sa začala rýpať v praženici a keď si bola istá, že jej tá smiešna farba z líc už vymizla, zodvihla hlavu, aby mohla čeliť Ginninmu spýtavému pohľadu. Jej prekvapenie nad tým, že Ginny bola presne v tej istej polohe s hlavou takmer zaborenou do taniera ako bola pred chvíľou ona, sa priamo úmerne zvyšovalo s podozrením, že tu s konečnou platnosťou niečo nesedelo.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama